Martin Masaryk

Prípadná kandidatúra Milana Kňažka na prezidenta nemá nič spoločné s úsilím pravice poraziť Roberta Fica alebo iného kandidáta Smeru. V pozadí tohto divadielka je premyslený útok na politickú kariéru Radoslava Procházku.

Novembrový tribún Milan Kňažko s určitosťou nepotvrdil kandidatúru na prezidenta, no aj napriek tomu začali jeho ľudia „pre istotu“ zbierať podpisy. Je to veľmi zvláštny prístup. Politici, ktorí myslia účasť v prezidentských voľbách vážne, to robia v opačnom poradí. Najprv oznámia, že majú ambíciu stať sa prezidentom, a potom (ak ich nenavrhne niektorá parlamentná strana) začnú zbierať podpisy.

Preto je namieste otázka. O čo Milanovi Kňažkovi ide? A možno by bolo správnejšie opýtať sa inak: Kto je autorom, režisérom a dramaturgom divadla, v ktorom hrá tento pán svoj najnovší politický kus?

Odpoveď nemusí byť taká zložitá, ako sa na prvý pohľad zdá. Na pódiu sa už tlačí poriadny chumáč pravicových kandidátov. KDH a Most navrhujú Pavla Hurošvského. SaS zase ponúka Petra Osuského. Okrem toho sú tu pravicoví kandidáti bez straníckej podpory – Ján Čarnogurský a Radoslav Procházka.

Z pravice sa k žiadnemu zo spomínaných kandidátov neprihlásili SDKÚ a Nova. Zaznelo však niekoľko šumov, že keď sa Danielovi Lipšicovi s Jurajom Miškovom nepodarilo nahovoriť na prezidentskú kandidatúru Ivetu Radičovú, skúsia to aspoň s akože nezávislým Milanom Kňažkom. Keď už Miškov zaplatil takmer 200.000 eur za županskú kampaň neschopného Daniela Krajcera, zoženie ďalšie desiatky a stovky tisíc na zviditeľnenie sa neúspešnej značky Nova parazitovaním na Kňažkovom mene.

Márna však nie je ani úvaha, že za týmto hercom mnohých tvárí z pozadia stoja Mikuláš Dzurinda politiky a Anton Rakický (napojený na českého politika a biznismena slovenského pôvodu Andreja Babiša) finančne.

Nech sa na to pozeráme z ktorejkoľvek strany, je jasné, že Milan Kňažko v predpokladanom súboji s Robertom Ficom nemôže uspieť. Tak prečo má niekto záujem na jeho kandidatúre? Všetko nasvedčuje tomu, že tu vôbec nejde o prezidentské kreslo a úsilie poraziť Fica. Jeho zvolenie bude pravici len vyhovovať. Ak sa stane prezidentom, Smer sa začne rozpadať oveľa skôr, ako sa všetci odvažovali dúfať. Zvyšovanie počtu pravicových kandidátov Ficovi uľahčuje situáciu v prvom a do veľkej miery aj v druhom kole. A o to tu zrejme ide.

Jediný, kto môže popri súčasnom premiérovi v prezidentských voľbách zažiariť, aj keď iba ťažko vyhrať, je Radoslav Procházka. Ak by aj v druhom kole s Ficom prehral, ale získal povedzme milión hlasov, bol by to veľmi slušný základ pre štart novej politickej strany. V tomto svetle sa zahusťovanie peletónu pravicových kandidátov Milanom Kňažkom javí v úplne iných súvislostiach.

Nový subjekt na pravici si neprajú SDKÚ, ani Nova. No najmä strana Daniela Lipšica, ktorá aj napriek milionárskej kampani vo voľbách do VÚC zahanbujúco prehrala, má z Procházkovej konkurencie obrovský strach. A preto Lipšic urobí všetko, aby Procházka neuspel, aj keď má k nemu generačne najbližšie.