Martin Masaryk

Jeden navonok ukazuje ľudskú a druhý nezmieriteľnú tvár. Obaja by v tejto krajine chceli urobiť poriadok. Kým neonacista Kotleba je vcelku ľahko čitateľný, Lipšic skoro geniálne zahmlieva. A v tom je jeho nebezpečná sila.

Po druhom kole VÚC volieb je veľmi jednoduché byť populárny. Stačí sa rozhorčovať nad víťazstvom slovenského Gábora Vonu (vodca maďarského Jobbiku) v Banskej Bystrici a už je z človeka humanista so srdcom na správnom mieste. Niežeby Kotleba nebol pre túto spoločnosť hrozbou. Oveľa vážnejšie sú riziká, ktorým venujeme malú pozornosť. Jedným z nich je Daniel Lipšic.

Už niekoľko mesiacov sú na svete prepisy SMS korešpondencie medzi Danielom Lipšicom a banskobystrickou advokátkou Zuzanou Miadokovou. Médiá si tento výbušný pornogarfický materiál takmer vôbec nevšímajú. (Pre záujemcov tri linky: prvá, druhá, tretia.)

Prečo?

Možno sa boja Lipšica. Viac ako Kotlebu? To by len potvrdzovalo predpoklad, že Lipšic je väčšou hrozbou než pajác v kanadách z Banskej Bystrice.

Možno sa boja súdnych sporov. Je strach z finančných strát väčší než túžba odhaľovať pravdu? To by zase potvrdzovalo oprávnenosť domnienky, že médiá zlyhávajú.

Možno sú mnohé médiá pod priamym vplyvom Daniela Lipšica a jeho spolupracovníkov. A to by zase znamenalo, že sú zodpovedné za prípadné škody, ktoré hrozba menom Lipšic spôsobí tejto spoločnosti. Skúsme si len predstaviť, čo by robilo napríklad také SME, keby jeho redaktori disponovali prepismi správ Roberta Fica a istej Jany Halászovej.

Kým sa v druhom pokračovaní tohto blogu dostaneme k obsahu SMS na linke Lipšic – Miadoková, povedzme si, prečo môžeme tento materiál s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou považovať za hodnoverný.

Keby to boli len tie prepisy, stále by sa dalo hovoriť o podvrhu. Dodajme, že o veľmi kvalifikovanom podvrhu. Na svete sú však aj dva ďalšie veľmi dôležité dokumenty. Prvým je zoznam ľudí, s ktorými si medzi 1. 10. 2011 a 21. 3. 2012 Zuzana Miadoková písala a telefonovala. (Je mi ľúto, že niekto takto zasiahol do jej súkromia. Na druhej strane asi aj ona veľmi dobre chápe, že keď si vypisovala frivolné správičky s ministrom vnútra, pustila sa na veľmi tenký ľad.) Druhým zásadným dokumentom je výpis hovorov a správ, ktoré zo svojho BlackBerry telefónu uskutočnila slečna Miadoková v uvedenom období.

O čom tieto materiály svedčia?

Napríklad o tom, že za vyše päť mesiacov Zuzana Miadoková uskutočnila dovedna 23 200 kontaktov (správ, telefonátov). Z toho 6 577 s vtedajším ministrom vnútra Danielom Lipšicom. To je neskutočné kvantum! Frekvencia ich komunikácie takmer vylučuje možnosť, že by išlo len o bežné priateľstvo. Tak často si Daniel Lipšic asi nepíše/nevolá ani s pani manželkou. Počet kontaktov medzi Lipšicom a Miadokovou skôr potvrdzuje domnienku, že medzi nimi išlo o posadnutosť. A ako ukáže druhá časť tohto blogu, išlo o obsesiu až nezdravo erotickú.

Ďalším nezvratným faktom, ktorý vyplýva z citovaných materiálov, je poznanie, že Daniel Lipšic používal na sexuálne radovánky s advokátkou Miadokovou telefón evidovaný na telekomunikačný odbor ministerstva vnútra. Povedané inak, svoje zvrátené chúťky si ukájal za peniaze daňových poplatníkov a v pracovnom čase, na rokovaniach vlády i zasadnutí skupiny ministrov EÚ a podobne.

A tu sme pri koreni veci. Teda pri dvoch.

Koreň prvý: Daniel Lipšic hlása novú morálku. Odhliadnime od toho, že morálka je len jedna a hlásateľov kadejakých nových morálok tu už bolo dosť (od Nietzscheho, cez Lenina a Hitlera, až po New Age). Ako sa zhoduje s morálkou, že ústavný činiteľ zneužíva na sexuálne radovánky štátny telefón? Ako sa zhoduje s morálkou, že ženatý muž si volá a vypisuje viac než tisíckrát za mesiac s cudzou ženou?

Koreň druhý: Keby boli médiá čo k čomu, už dávno by požiadali ministerstvo vnútra o odpoveď na jednoduchú otázku: Je pravda, že z telefónneho čísla, ktoré dostal od štátu na služobné účely Daniel Lipšic ako minister vnútra, bolo realizovaných 6 577 kontaktov s číslom, ktoré patrí advokátke Miadokovej? Nič také sa nestalo, a preto sú médiá spoluzodpovedné za krytie Lipšicovej nemravnosti.

A prečo je vlastne Lipšic nebezpečnejší ako Kotleba? Zjavne preto, lebo je rafinovanejší a oveľa lepšie maskuje svoju pravú tvár. Viac o jeho skutočnej tvári v druhom pokračovaní tohto blogu.