Martin Masaryk

Premiér Fico láka konzervatívcov návrhom na ústavné požehnanie manželstva ako zväzku muža a ženy, aby získal podporu pre zmeny v justícii, ktoré si taktiež vyžadujú kvalifikovanú väčšinu. Schválenie prvej ústavnej zmeny však podmieňuje podporou pre tú druhú a kresťanskí demokrati sa krútia. Šikovný ťah. Na jednej strane Fico vysiela spojencom z Konferencie biskupov Slovenska signál, že naňho sa môžu spoľahnúť, na strane druhej ukazuje, že KDH nie je schopné držať sa ani svojej najfundamentálnejšej agendy.

Nechajme teraz bokom reči SDKÚ, že premiérova iniciatíva je len súčasťou kampane pred prezidentskými voľbami. Isteže, ale to je len také bla, bla, bla a kva, kva, kva. Podstatné je čosi iné. Chceme oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady, alebo nechceme? Chceme, aby sa justícia očistila od skorumpovaných a nedôveryhodných sudcov, alebo nechceme?

KDH odmieta spájanie otázky manželstva s reformou súdnictva, pretože sa mu nepáči, že by po jej prijatí museli sudcovia prejsť bezpečnostnými previerkami. Vraj je to retroaktívne. Poslankyňa SDKÚ a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská zase straší, že previerky sudcov by mohli byť zneužité na odstránenie nepohodlných sudcov. Námietkami sudcovských organizácii sa ani nebudeme zaoberať, pretože ich motivácia k odporu je jasná: boja sa previerok.

Pripomeňme si, že to bola pravica, kto prišiel prvý s myšlienkou, že sudcovia by mali podstupovať bezpečnostné previerky. Keď si túto myšlienku osvojil Fico, odrazu majú plno výhrad. Ťažko povedať, čo si o tom máme myslieť, jedno je však isté: prozreteľnosť ich konzistentnosťou názorov veru nepomazala.

Keď už je reč o pravici, mali by sme si všimnúť, že inak horlivý bojovník za očistu justície, Daniel Lipšic, je odrazu neobvykle ticho. Kde sa začínajú marketingové záujmy predsedu Nova (očividne v nich nie je miesta pre dialóg s Ficom), tam sa končí jeho principiálnosť.

A teraz niečo o údajne zásadných výhradách k bezpečnostným previerkam sudcov. Kdekto tu hovorí, že je to neprípustný zásah exekutívy do výkonnej moci, že previerky môžu byť zneužité na krágľovanie čestných sudcov a podobné nezmysly. Podľa tejto logiky je teda Národný bezpečnostný úrad nedôveryhodný orgán, na ktorý sa nedá spoľahnúť, pretože nie je garantom bezpečnostnej spoľahlivosti, ale nástrojom likvidácie nepohodlných ľudí. Absurdné, priam slaboduché!

Previerkami v tomto štáte musí prejsť kadekto. Tak prečo by nemali aj sudkyne a sudcovia. Nie sú to žiadne nadprirodzené bytosti, ale ľudia z mäsa a kostí, ako každý iný. Ich rozhodnutia navyše zásadne ovplyvňujú osudy iných ľudí. O to viac musia byť dôveryhodní, a teda aj preverení a preverovaní.

Ak by sa niekomu nepáčilo, aké poznatky odstúpia Národnému bezpečnostnému úradu polícia, SIS, prípadne Vojenské spravodajstvo, existuje množstvo spôsobov, ako uviesť veci na pravú mieru. V prípade nejasností môže úrad vykonať s uchádzačom o previerku bezpečnostný pohovor. Ak by išlo o sudcu, pohovor je o to žiaducejší. Dokonca je tu možnosť podstúpiť preverenie na polygrafe (laicky detektor lži). Žeby bol pes niekde tu zakopaný? No isteže, taký polygraf by o stave svedomia niektorých sudcov povedal kadečo.

A keby sa niektorej pani sudkyni či pánovi sudcovi málili bezpečnostný pohovor a polygraf, ešte je tu parlamentný výbor na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Nuž a ak by ani to niekomu nebolo dosť, ešte tu máme nezávislé súdy, ktorým sami sudcovia predsa musia veriť. Kto iný, ak nie oni?!

Ak pravica nepodporí justičnú reformu vrátane previerok sudcov, nebude mať viac právo moralizovať na túto tému. Nič na tom nezmení ani fakt, že nemajú chuť podporiť iniciatívu, s ktorou prišiel kandidát Fico.