Martin Masaryk

Existuje veľa otázok, na ktoré by sa mali pýtať novinári v súvislosti s nákupom odpočúvacieho systému. Ale nepýtajú sa. Nevedia? Nechcú? Nemôžu? Pokúsim sa im aspoň našepkať.

Hneď skraja by sa mohli opýtať bývalého vedúceho služobného úradu ministerstva vnútra Marcela Klimeka, ktorý podpisoval zmluvy, či je pravda, že jeho neter Timea Ivančová pracuje na úrade zvláštnych policajných činností. To je totiž policajná zložka, ktorá zabezpečuje odpočúvanie a spravuje systém.

A teraz k vážnejším otázkam. Najprv si musíme ozrejmiť, kto je výrobcom a kto je dovozcom odpočúvacieho zariadenia. Výrobcom je izraelská spoločnosť Verint Systems. Dovozcom je slovenský Orga Trage, za ktorým stojí bývalý riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš, a ten je zase kunčaftom Milana Krajniaka.

V roku 2011 hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel tvrdil, že účasť Orga Trade na tomto biznise nebude stáť daňových poplatníkov takmer nič. Maximálne jedno euro. Lenže Lipšicove ministerstvo tejto firme zaplatilo stovky miliónov eur ešte pred dodaním systému, a to vrátanej plnej výšky DPH, napriek tomu, že išlo iba o čiastkovú faktúru. Neskôr dostal Orga Trade ďalšie státisíce eur.

Tento fakt si treba dobre zapamätať, pretože o chvíľu si vysvetlíme, prečo štátu vznikla dovozom systému škoda, čo oprávnilo vyšetrovateľa, aby začal trestne stíhať dvojicu Krajniak – Klimek.

Dodávka systému prišla na Slovensko z Izraela vo februári 2012. A dodnes, čiže 31 mesiacov, je zabalená v krabiciach, pretože to, čo objednali Lipšicovi kamaráti, poradca pre rómsku problematiku Milan Krajniak a vedúci služobného úradu Marcel Klimek, je zastarané, nepoužiteľné, respektíve použiteľné len sčasti. Je jasné, že po 31 mesiacoch uplynula záručná lehota, a preto majú už aj tak prekonané technológie, ležiace nevybalené v krabiciach, ešte menšiu hodnotu a nevzťahuje sa na ne žiadna „ochrana spotrebiteľa“.

Ak teda Daniel Lipšic, Milan Krajniak a Marcel Klimek tvrdia, že štátu nevznikla žiadna škoda, musel by pre nich kamarát Ján Mojžiš urobiť jednu veľkú službu.

Po prvé: vybaviť u izraelskej firmy Verint Systems bezplatné predĺženie záruky.

Po druhé: garantovať, že dovezený systém bude využitý v plnom rozsahu.

Po tretie: znížiť cenu dovezeného zariadenia o províziu Orga Trade, respektíve dodávku ďalších nevyhnutných komponentov o sumu Mojžišovej pôvodnej provízie.

Ak toto Orga Trade neurobí, štátu škoda vznikla, a preto by mal byť s Krajniakom a Klimekom trestne stíhaný aj ich boss Lipšic.

V tejto súvislosti by mala nielen novinárov, ale aj vyšetrovateľov zaujímať otázka, prečo ministerstvo vnútra vyplatilo firme Verint Systems 5 miliónov dolárov bez toho, aby s ňou bola podpísaná zmluva. Platba sa uskutočnila dokonca bez toho, aby izraelská firma ministerstvu vystavila faktúru. Existuje pre takýto postup nejaké prijateľné vysvetlenie?

Daniel Lipšic tvrdí, že nový systém musel kúpiť aj preto, lebo ten starý bolo možné zneužívať na nelegálne odpočúvanie. Jeho priateľ Krajniak v tejto súvislosti blúzni o kadejakých „zadných bránach“. Ak teda majú obaja páni pravdu, prečo súhlasili, aby bol „nový“ systém nakúpený od toho istého výrobcu, ktorý vyrobil aj ten starý? Verint Systems vyrobil odpočúvacie zariadene dodané za Ivana Lexu v rokoch 1995 a 1997, ale aj to, čo nakúpilo ministerstvo vnútra v roku 2012 za Daniela Lipšica.

Tak v čom je potom rozdiel? Jedine v tom, že sprostredkovateľským článkom medzi izraelským výrobcom a slovenským štátom už nebola firma Sigin, ale spoločnosť Orga Trade, napojená na biznispartičku Mojžiš, Krajniak & Co.

Daniel Lipšic, Milan Krajniak a Marcel Klimek neboli schopní povedať, aké iné firmy pozvali do výberového konania. Ani nemohli, pretože sa žiaden tender nekonal. Prebiehali iba zákulisné rokovania, do ktorých boli okrem Izraelčanov zapojení ľudia ako Milan Krajniak, Miloš Žiak, Rastislav Fábry a dokonca aj boss bratislavského podsvetia František B.

V kontexte vyššie uvedených skutočností sa v úplne inom svetle javia Lipšicove výroky, že nákup nového systému kritizujú len tí, čo profitujú z nelegálneho odpočúvania. Prečo týchto ničomníkov Lipšic a Jaroslava Spišiaka nepozatvárali? Mali na to predsa všetky právne i mocenské nástroje!

Lipšicove vyjadrenia o tom, že stíhanie jeho podriadených je sprisahaním Penty, sú smiešne. Už len preto, že z úst exministra vnútra a predsedu Nova nikdy nezaznela kritika na adresu jedného z mecenášov Smeru, meno ktorého nie je slušné spomínať na stránkach Pravdy. Nebude to náhodou tým, že Daniel Lipšic a spomínaný mecenáš mali v kauze odpočúvacieho systému zhodné ekonomické záujmy?

Nákup nového odpočúvacieho zariadenia bol štátom posvätená lúpež. Požehnal jej exminister vnútra Daniel Lipšic a jeho miništranti Krajniak a Klimek sa postarali, aby prebehla hladko. Nie však dostatočne hladko, pretože práve narazili na vážny a asi aj neprekonateľný problém.