Založ si blog

Rusko nechce nové územia, ale nárazníky

Inštitút pre verejné otázky (IVO) s finančnou podporou denníka SME zadal agentúre FOCUS realizáciu prieskumu o vzťahu Slovákov k ukrajinsko-ruskému konfliktu a k nášmu vnímaniu NATO. Výstupy prieskumu by neboli problematické, keby sa analytička IVO Zora Bútorová nedopustila interpretácií, ktoré ju diskvalifikujú ako vedeckú pracovníčku.

V nasledujúcom texte vyberám len niektoré z nich a ku každému ponúkam svoj komentár. Dopredu vyhlasujem, že nie som rusofil. Len neznášam, keď niekto uráža môj intelekt. Ani keď to robí manželka poradcu novozvolenej hlavy štátu.

ZORA BÚTOROVÁ:

„Zber dát sa uskutočnil v dňoch 3. –10. júna 2014 – v čase, keď straty na ľudských životoch v dôsledku ozbrojeného konfliktu boli oveľa nižšie ako dnes a Rusko ešte nezatiahlo Ukrajine kohútiky s ropou. Napriek tomu sa domnievame, že zistenia výskumu sú aktuálne.“

KOMENTÁR:

Ak sa nemýlim, Rusko zavrelo kohútiky s plynom. Ale dajme tomu, že sociologičke môže rozdiel medzi dvomi rozdielnymi fosílnymi uhľovodíkovými palivami unikať.

ZORA BÚTOROVÁ:

„Výrazná väčšina – až 83 % respondentov – súhlasila s názorom, že ‘svoju budúcnosť by si mali demokraticky zvoliť Ukrajinci sami a Rusko by do toho nemalo zasahovať’ (83 %). Opačného názoru bolo iba 8 %.“

KOMENTÁR:

Toto zistenie je také banálne, že kvôli nemu by nemusel prieskum ani vznikať. Na podobne položenú otázku by Slováci odpovedali približne v rovnakom pomere, aj keby išlo o vzťah Irak – USA alebo Tibet – Čína.

ZORA BÚTOROVÁ:

„Pravda, vo verejnom diskurze aj u nás na Slovensku sa objavuje aj historizujúca argumentácia zaváňajúca reálpolitickým cynizmom, ktorá znie približne takto: ‘Ukrajina je súčasťou ruskej sféry vplyvu a Rusko má právo tam zasahovať.’ Do akej miery sú ľudia na Slovensku odolní voči takémuto argumentovaniu a držia sa svojho presvedčenia o práve Ukrajincov na rozhodovanie o svojej budúcnosti?“

KOMENTÁR:

Formulácia reálpolitickej argumentácie, ktorú ponúkla pani Bútorová, nie je približná, ale zavádzajúca. Môžeme si byť istí, že Slovci vo väčšine isto súhlasia s tým, že Rusko „môže mať na Ukrajine záujmy“, ale rozhodne mu nedávajú voľnú ruku „zasahovať“, ako to sugeruje autorka.

ZORA BÚTOROVÁ:

„O tom, že členstvo v NATO je pre našu krajinu zárukou bezpečnosti, je presvedčená približne trojpätinová väčšina občanov (58 %). No čo je ešte dôležitejšie: v rovnakej miere je rozšírené presvedčenie, že ‘keby Rusko zaútočilo na ktorúkoľvek z členských krajín NATO, je povinnosťou Slovenska spolu s inými členskými krajinami podieľať sa na jej obrane’ (59 %). Väčšina občanov teda rozumie základnému záväzku solidarity a vzájomnej pomoci napadnutým spojencom – aj keď možno nevedia, že je obsiahnutý v článku 5 Severoatlantickej zmluvy.“

KOMENTÁR:

Ťažko povedať, či ľudia naozaj rozumejú zmyslu článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ale s vysokou pravdepodobnosťou mu nerozumie Zora Bútorová. Ten článok znie:

„Strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerých z nich v Európe alebo v Severnej Amerike sa bude považovať za útok namierený proti všetkým stranám a následne sa dohodli, že ak dôjde k takémuto útoku každá zo strán, uplatňujúc zákonnú obranu, individuálnu a kolektívnu, uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, napomôže napadnutej strane alebo stranám, prijmúc individuálne a na základe dohovoru s ostatnými stranami také akcie, ktoré považuje za potrebné, vrátane použitia ozbrojených síl k nastoleniu a udržaniu bezpečnosti v severoatlantickom regióne. Každý ozbrojený útok tohto charakteru a každé následne prijaté opatrenie, bude ihneď oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, len čo Bezpečnostná rada prijme potrebné kroky pre nastolenie a udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.“

Kto vie čítať, vie, že ak by Slovensko napadli napríklad Marťania, členské krajiny by mu neprišli na pomoc automaticky, ale na základe „dohovoru s ostatnými stranami“. A strany sa aj dohodnúť nemusia, čím tvrdenie pani Bútorovej, „že členstvo v NATO je pre našu krajinu zárukou bezpečnosti“, nadobúda vážne trhliny.

Nehľadiac na to, že článok 7 Severoatlantickej zmluvy, na ktorý aktivisti agitačno-propagandistickej vedy radi zabúdajú, jednoznačne hovorí, že za udržiavanie medzinárodného poriadku má primárnu zodpovednosť Bezpečnostná rada OSN.

ZORA BÚTOROVÁ:

„Ostáva však približne štvrtina ľudí, ktorí nevidia v našom členstve v Aliancii záruku bezpečnosti a odmietajú aj záväzok Slovenska zapojiť sa do obrany členskej krajiny NATO v prípade jej napadnutia.“

KOMENTÁR:

Možno táto približne štvrtina ľudí len lepšie číta Severoatlantickú zmluvu ako pani Bútorová a nemá to nič spoločné s ich nemorálnou vierolomnosťou a nelojálnosťou voči spojencom. Jednoducho si len možno uvedomujú, že tak ako nie sú zmluvou absolútne viazaní spojenci, ani my nie sme bezpodmienečne povinní naštartovať naše tri MIG-i a ísť bojovať.

ZORA BÚTOROVÁ:

„Rozpačitejšie boli stanoviská respondentov k požiadavke, že ‘vzhľadom na rusko-ukrajinskú krízu je potrebné posilniť vojenskú prítomnosť jednotiek NATO v krajinách strednej a východnej Európy’. Súhlas vyjadrilo 46 % a nesúhlas až 38 % respondentov. (…)

Možno však predpokladať, že zdržanlivosť občanov k posilneniu vojenskej prítomnosti NATO na našom území nevyjadruje definitívne usadený názor a v budúcnosti by sa mohla zmenšiť. Môžu k tomu prispieť informácie o zoskupovaní ruskej armády na ukrajinskej hranici či o príleve zbraní proruským separatistom, ale aj – a pravdepodobne by to mohlo mať ešte väčší účinok – rozhodnutie štátov V4 o príprave spoločného vojenského cvičenia armád V4 zameraného na spoločnú obranu či ďalšie kroky, ktorými sa Slovensko zapojí do posilnenia obranyschopnosti štátov Aliancie.

KOMENTÁR:

Veľmi nerád zosmiešňujem dámy a som rád, že to nemusím urobiť ani v prípade Zory Bútorovej. Ona sa totiž zosmiešnila sama.

Po prvé: Ukrajinská kríza nie je ruským bojom o životný priestor; to bol prípad Japonska (1937) a Nemecka (1938), čo napokon viedlo k druhej svetovej vojne.

Po druhé: Rusko hrá geopolitickú hru o nárazníkové pásmo a o to ide aj na Ukrajine.

Po tretie: Úsilie Ruska udržať si nárazníky neznamená intervenčnú vojnu; práve naopak intervencia a okupácia Ukrajiny by Rusko vyčerpávali a vyčerpali a vyšlo by zo sporu ešte slabšie, aké do neho vstupovalo.

Po štvrté: Z predchádzajúcich poznámok vyplýva, že ak nehrozí priama intervencia Ukrajine, nie je ňou dotknutá stredná, východná a juhovýchodná Európa.

Po piate: Z predchádzajúcej poznámky vplýva, že diskusie o posilňovaní prítomnosti vojsk NATO na našom území sú irelevantné a odporujú geopolitickej a vojensko-strategickej realite.

ZORA BÚTOROVÁ:

„Vzdelanejší ľudia sa vyznačujú vyhranenejšími postojmi, výraznejšou podporou pomoci Ukrajine, častejším odmietaním veľmocenských ambícií Ruska, vedomím dôležitosti NATO pre našu bezpečnosť, podporou prítomnosti Aliancie v strednej a východnej Európe, ako aj požadovaním energetickej nezávislosti Slovenska od Ruska.“

KOMENTÁR:

Naozaj už len v krátkosti. Rusko nemusí mať veľmocenské ambície, pretože veľmocou je. Toto tvrdenie nie je produktom môjho rusofilstva, ale rešpektovaním geopolitickej reality. To, čo ponúka pani Bútorová, je pokus o premaľovanie reality.

O význame NATO pre našu bezpečnosť sme už hovorili, takže len jedna poznámka k požiadavke „energetickej nezávislosti Slovenska od Ruska“. Odporúčam autorke čítať nielen propagandistické brožúrky, ale aj politické a hospodárske mapy. Každý pokus o diverzifikáciu dodávok energetiky naráža na tri základné problémy: 1. Neexistujúca infraštruktúra, ktorá by zabezpečila dodávky od iných potenciálnych dodávateľov. 2. obrovská vzdialenosť potenciálnych dodávateľov. 3. Trasy prípadných nových dodávateľských ciest prechádzajú cez krajiny, ktoré majú vlastné národné koncepcie vzťahov s Ruskom; nebudú si ich narúšať kazením obchodu, ktorý Rusi považujú za strategický.

ZÁVER:

Ruským záujmom nie je rozširovať svoje územie či bojovať za nový životný priestor. Už ten, ktorý má, nie sú schopní Rusi dostatočne husto osídliť. Dianie na Ukrajine je veľmocenským stretom Západu s Ruskom. Kým v prípade Ruska je jasné, o čo mu ide – udržanie nárazníkovej zóny -, intencie Západu nie sú ani trochu jasné.

Ak sa bude Rusko cítiť ohrozené, bude aj bojovať. Nie však prostriedkami, proti ktorým by Západ mohol postaviť zvýšenú prítomnosť jednotiek NATO v Pobaltí a v strednej a južnej Európe. Ak sa Rusi o niečo pokúsia, bude to vyvolávanie etnického napätia v pobaltských štátoch, posilňovanie nejednoty medzi členskými štátmi EÚ a NATO, upevňovanie politických, hospodárskych a vojenských pozícií v oblasti Čierneho mora a vytrvalé uchádzanie sa o priazeň Azerbajdžanu.

Na druhej strane môže Západ Rusko oslabiť tak, že udrie na jeho najzraniteľnejšie miesto – a tým je obchod s fosílnymi uhľovodíkovými palivami. Napríklad tak, že USA uvoľnia svoje obrovské zásoby ropy a plynu a pustia ich na trh, čím dramaticky znížia ceny, čo spôsobí Rusku obrovské straty. O takýchto strategických scenároch sa však uvažuje niekde inde, nie na Baštovej 5 v Bratislave, sídle IVO.

O zákernosti zlodejov a Lipšicovej parlamentnej šou

11.11.2014

Dvojdňové odvolávanie premiéra Fica odhalilo, že niektorí horliví opoziční diskutéri sú rovnako zákerní, ako zlodeji, ktorí pripravovali tunel za milión euro. Ako stojí otázka? O dvojdňovej viac »

Nové odhalenia v kauze nákupu odpočúvacieho systému!

23.09.2014

Existuje veľa otázok, na ktoré by sa mali pýtať novinári v súvislosti s nákupom odpočúvacieho systému. Ale nepýtajú sa. Nevedia? Nechcú? Nemôžu? Pokúsim sa im aspoň našepkať.Hneď skraja viac »

Lipšic sa správa ako (by bol) páchateľ

11.09.2014

Predseda Nova Daniel Lipšic zvolal už druhú tlačovku ku kauze odpočúvacieho systému. Na prvej vystupoval teatrálne a hystericky. Na druhej sa správal tiež teatrálne a hystericky a ešte k tomu viac »

korea, kldr, severna korea

Vojak, ktorý ušiel z KĽDR, má črevá zamorené parazitmi

17.11.2017 17:49

Stav postreleného severokórejského dezertéra je podľa lekárov stabilizovaný, no "obrovské množstvo" parazitov mu kontaminuje rany.

Práca, profesia, stavba

Českí stavbári majú málo dopravných zákaziek, obzerajú sa aj po Slovensku

17.11.2017 17:48

Veľké stavebné firmy v Česku v najbližšej dobe nechcú prepúšťať svojich zamestnancov, hlavne tie z odborných profesií si chcú naopak udržať.

Technopol,

Policajná razia v Technopole, Kočner: Sú to schizoidné výmysly

17.11.2017 15:31

Elitní policajti Národnej kriminálnej agentúry zasahovali v spoločnosti Technopol v bratislavskej Petržalke. Dva dni zbierali dôkazy.

Mario Draghi

Draghi: Eurozóna stále potrebuje lacné peniaze

17.11.2017 15:25

Ekonomika eurozóny je stále závislá na lacných úveroch a ECB predĺžením nákupov dlhopisov signalizovala, že nálady na požičky neporastú.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 23
Celková čítanosť: 101168x
Priemerná čítanosť článkov: 4399x

Autor blogu

Kategórie