Martin Masaryk

Strana Daniela Lipšica prestala predstierať, že jej financovanie je transparentné. Na internetovej stránke má ešte stále kolónku Financovanie, ale bežný smrteľník sa k jej obsahu nedostane. Keď sa chcete dozvedieť viac o tom, čo Nova vydáva za svoje oficiálne príjmy, musíte mať užívateľské meno a heslo.

Ešte donedávna mal prístup k informáciám o financovaní Nova každý, kto zablúdil na jej stránku. Boli síce trochu zašantročené, ale každý, kto chcel, našiel ich. Pred niekoľkými dňami sa politbyro Nova rozhodlo, že informácie o financovaní na stránke ostanú, lenže nebudú prístupné každému. Ukážu ich len tomu, koho si vopred preveria a komu schvália heslom a užívateľským menom autorizovaný prístup.

V tomto ohľade je Nova horšia ako parlamentné strany. Väčšina strán jednoducho príjmy nezverejňuje, obmedzuje sa len na parlamentu povinne predkladanú výročnú správu. Nova robí čosi oveľa horšie. Ponúka možnosť získať informácie o jej sponzoroch, ale iba za podmienky, že zvedaví občania budú súhlasiť, aby si ich ľudia v Nove najprv preverili. To je eštebáckejšie než eštebácke.

Koho už len budú zaujímať financie Nova, keď sa najprv bude musieť nechať lustrovať ľuďmi z policajných a spravodajských zložiek, ktorými je táto strana prešpikovaná? Spomeňme len Vladimíra Pčolinského, ústredného koordinátora strany, či bývalého zástupcu riaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Sabelu (dnes spravodajský poradca predsedu Lipšica). Zavedenie povinnej registrácie pre prístup k informáciám o straníckom financovaní je veľmi podobné pokusom o lustrovanie nepohodlných blogerov, píšucich kriticky o Nova a jej potentátoch.

Rozhodnutie Nova zaviesť reštrikcie na prístup k informáciám o sponzoroch má jednoduché pozadie. Každému, kto vidí čo len na jedno oko, musí byť jasné, že skutočné náklady strany na jej existenciu a permanentný marketing mnohonásobne prevyšujú oficiálne priznané dary. Strana doteraz priznala príjmy v stovkách tisíc eur, avšak jej náklady na večné kampane, chod kancelárie, platy ľudí na centrále, výjazdy do regiónov a podobne sa za necelé dva roky pôsobenia Nova pohybujú v rádoch miliónov.

Ďalším dôvodom na obmedzenie prístupu k informáciám o financovaní Nova je fakt, že medzi jej sponzormi sa objavuje čoraz viac obskúrnych postavičiek, nastrčených bielych koní, maskujúcich skutočných darcov, alebo osôb napojených na firmy s poriadnou porciou masla na hlave. Napríklad Ján Germánus, Dávid Molnár (a jeho otec) a pokračovať by sme mohli ďalej. Až by sme sa dostali k Milanovi Krajniakovi a Jurajovi Miškovovi. Jeden financuje lipšicovské a druhý kollárovské krídlo Nova.

Miškov na to má peniaze, ktoré dokáže aspoň ako tak obhájiť. Prišiel do politiky z reklamného biznisu a stále v ňom má určité záujmy. Milan Krajniak však za ostatných 16 rokov nerobil nič iné, len sedel za KDH vo Fonde národného majetku alebo radil ministrom vnútra Palkovi a Lipšicovi. Navonok síce predstieral, že aj podniká, ale skutočnú podstatu svojej ekonomickej aktivity ukryl za neprehľadnú spleť svojich a bratových firiem, cez ktoré vyberal stranícke výpalné. Naposledy si poriadne omočil zobák v štátnej kase, keď ako Lipšicov poradca zorganizoval netransparentný, nezmyselný a odborne pochybný nákup nového odpočúvacieho systému, ktorý dodnes nefunguje.

Takže aký je dnes rozdiel medzi pornografickými portálmi a stránkou Nova?

Žiaden, keď si chcete pozrieť skutočný hard core, potrebujete na to autorizovaný prístup…